Ľudové kroje Ilavskej a Súčanskej doliny

Ľudový odev patrí k najvýraznejším zložkám ľudovej kultúry. Podľa kroja bolo možné kedysi určiť napr. na jarmokoch či iných príležitostiach, z ktorej dediny človek pochádza alebo ho aspoň zaradiť do určitého regiónu. Keďže členská základňa územia MAS Vršatec má až 20 členských obcí, je tu možné spozorovať podľa monografií jednotlivých obcí určitú odlišnosť v odievaní.

Mesto Nemšová (a jej mestské časti – Ľuborča, Kľúčové, Trenčianska Závada) spolu s obcou Horné Srnie tvorili určitý krojový mikroregión. Tento jednotný ľudový odev možno označiť ako odev obcí pri Vlárskom priesmyku. Tomuto typu je najbližší odev zo súčanskej doliny, t.j. Horná Súča, Dolná Súča, kopanice, Hrabovka. Súčanská dolina bola chudobná, čo poznačilo aj ľudový odev a výšivku, ktorá nevynikala bohatosťou vzorov, farieb či techník. Výšivka zdobila najmä goliere a manžety na rukávcoch. Pre súčanskú výšivku je špecifická jednofarebná červená farba.

sviatočný kroj - súčanská dolina

Súčanský sviatočný kroj

Základný ženský odev pozostával z viacerých častí. najspodnejšia časť odevu boli rukávce, ktoré prikrývali driek a spodník, ktorý zahaľoval telo od pása dole a skladal sa zo štyroch častí. Obe časti odevu boli ušité z konopného plátna. Rukávce pozostávali z prednej a zadnej časti a boli na nich vyšívané stojaté golieriky. Výšivka v obciach pri Vlárskom priesmyku a v súčanskej doline bola červená, v Kameničanoch,, v Bohuniciach biela a v Červenom Kameni viacfarebná. Spodník siahal približne po kolená. Na spodníky sa obliekali spodné sukne – spodnice z farebných továrenských materiálov. Barcheta bola spodná sukňa na všedný deň. Naopak, kasane sa nosili iba v nedeľu a na sviatočné dni. Spodnice na sviatok sa nosili biele. Bielu spodnicu si obliekala aj nevesta. Na tieto spodné časti odevu si ženy obliekali rubáč (rubáš), ktorý bol zároveň i vrchnou sukňou. Pokrýval takmer celú postavu, okrem rukávov a siahal do polky lýtok. Na rubáči sa nosili zástery – fertuchy, ktoré boli väčšinou čierne alebo tmavomodré. Zdobila ich výšivka a na upevnenie v páse slúžili pestré stuhy. Kľúčovým bodom bolo viazanie fertuchy, ktorá musela mať skvelú mašľu. Čím mala väčšie a pravidelnejšie oká, tým boli ženy príťažlivejšie. V Kameničanoch nosili ženy najdlhšie sukne z okolitých obcí, siahali až nad členky, boli čiernej farby a zástera bola bledomodrej farby.

Súčanský pracovný kroj

Súčanský pracovný kroj

Červenokamenský sviatočný kroj

Červenokamenský sviatočný kroj

Na hornej časti tela ženy nosili živôtik. V suchom letnom a zimnom počasí si ženy obúvali pletené biele papuče, pričom cez zimu boli dopletané sárou z ovčej priadze. V lete chodievali aj bosé, prípadne si kupovali habatky. V Pruskom na ozdobu celého odevu slúžili tzv. obojok a pás. Obojok bol na pleciach zbiehajúca sa výložka, ktorá bola bohato zdobená vlastnoručne zhotovenými výšivkami. Pás bol zvyčajne červenej farby a nosil sa na sviatočných šatách. V chladnejšom období si ženy na driek obliekali ešte blúzu – kacabajku a ako obuv používali čierne čižmy s podpätkom, ktoré sa nosili aj pri slávnostných príležitostiach. V zimnom období si ženy dávali na plecia vlnáky, či krátke kožúšky zafarbené nahnedo s farebnou výšivkou. Bohaté ženy nosili vyšívané kožuchy niekedy dlhé až po zem. Znakom vydatých žien bol čepiec a v zimnom období ručník. Neskôr sa na hlave nosila šatka. Slobodné dievčatá nosili vrkoče bez čepca.

U žien sa tento tradičný odev zachoval takmer až do polovice 20. storočia, kedy sa začali vyrábať jednotlivé časti odevu z tkanín kupovaných v obchodoch. Medzi svetovými vojnami sa nevesty ešte obliekali do svadobného kroja. Avšak po 2. svetovej vojne postupne dievčatá a mladšie ženy prestali kroj nosiť. V súčasnosti nosia už len podobu kroja staršie ženy, a to rubáče, blúzy, zástery, vlniaky a šatky v tmavých odtieňoch, prevažne v čiernej farbe alebo kroje používajú folklórne či divadelné súbory pri svojich vystúpeniach. Používajú sa i pri miestnych zvykoch a tradíciach.

Čo sa týka mužského odievania a obúvania, tak vývoj išiel rýchlejším tempom ako u žien. Bolo to spôsobené tým, že muži viac odchádzali za prácou. Mužský odev bol tiež zhotovený z konopného plátna. Na driek si muži navliekli košeľu. Košeľa mala široké rukávy, stojatý golier, ktorý sa zaväzoval dvomi bielymi tkanicami. Bohatší gazdovia mali na manžetách jemnú bielu výšivku. V Dulove si muži rukávy na košeli zašívali tak, aby slúžili ako predĺžené vrecká na odkladanie predmetov. Od pása dole nosili plátenné nohavice – gace, ktoré siahali po členky a pripevňovali sa pomocou šnúrky. Pri slávnostných príležitostiach si muži obliekali gate z bieleho súkna utkaného z ovčej vlny. Rázporky boli zdobené čiernym šnurovaní. V páse sa gate upevňovali remeňom. Tieto nohavice boli priliehavé a zapravovali sa do čiernych kožených čižiem alebo pletených vlnených papúč. V dulovskí muži nosili aj ako obuv sáry siahajúce po kolená a zapínali sa na boku háčikmi. Vrchnou časťou odevu na driek bola vesta – lajblík ušitá z čierneho súkna. Cez pracovné dni boli vesty bez výšivky. Naopak, počas sviatkov a v nedeľu sa nosili vesty s výšivkou na vreckách z prednej strany. Zdobiacim prvkom boli aj kovové alebo sklené gombíky. Na zapínanie však slúžili „babka a dedko“.

Červenokamenský pracovný kroj

Červenokamenský pracovný kroj

Výšivka na chrbte bola pestrá a predstavovala štylizovaný domček. Výšivka bola pestrofarebná, pričom v obciach pri Vlárskom priesmyku a v súčanskej doline dominovala červená farba. V Červenom Kameni si ešte muži na ľavú klopu lajblíka pripínali farebnú mašľu zdobenú ornamentmi. Počas zimy muži nosili krátke kožúšky, kabane, dlhšie haleny siahajúce do polovice lýtok. Vo všeobecnosti si muži pokrývali hlavu malými klobúkmi. V súčanskej doline muži nosili súčanský širák, ktorý je zaujímavý tým, že mal úzku strechu a okolo bol lemovaný zelenou stužkou. Naopak, v Kameničanoch, Tuchyni, Mikušovciach nosili muži široké klobúky s čierneho súkna tiež lemované farebnou stužkou. Cez zimu sa noslili baranice.

Muži začali odkladať jednotlivé časti kroja postupne už po 1. svetovej vojne. Najskôr to boli biele súkenné nohavice, ktoré boli najnákladnejšou časťou ľudového odevu a nahradili ich konfekčné nohavice. Niektorí muži zostali verný kroju až do konca svojho života, o čom svedčí fakt, že ešte okolo roku 1950 pochovávali niektorých mužov v kompletnom kroji.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>