Keď sa pánom Vršatského hradu a celého panstva v roku 1640 stal Juraj Jakušič, tak mu veľmi záležalo, aby na jeho panstve zanikol protestantizmus a poddaný ľud sa vrátil späť ku Katolíckej cirkvi. povolal preto do Pruského prvých františkánov, aby vyvíjali rekatolizačnú činnosť. Jakušič pridelil františkánom pozemok, na ktorom bol postavený kláštor a kostol. Kostol bol stavaný v štýle ranobarokovej architektúry podľa vzoru rímskeho kostola IL GESU. Kostol bol odovzdaný do používania v roku 1642. Kostol s bočnou Kaplnkou Bolestnej Panny Márie je spojovacou chodbou pripojený ku kláštoru. Zaujímavosťou je bočný oltár svätého Petra z Alkantary, kde uprostred stĺpovej architektúry je obraz svätca a pod ním je relikviár s ostatkami svätca. Kostol má celkovo päť oltárov, pričom na prvom je sv. Juraj, na druhom sv. František Serafínsky, na treťom Anton Paduánsky, na štvrtom sv. Peter z Alkantary a posledný oltár je v ambite mimo kostola je zasvätený Svätému krížu. V kostole sa nachádzajú dva organy, pričom druhý je umiestnený v hlavnom oltári, nad oltárnym obrazom. Ide o mimoriadne zaujímavý nástroj, s veľkou pravdepodobnosťou jeho autorstvo môžeme pripísať kremnickému výrobcovi organov Izákovi Roglmayrovi. 
Bohato zdobené prospektové píšťaly, vyrezávané čelá dlhších manuálových klávesov svedčia o starom pôvode. Organ je dlhodobo v nepoužívanom stave, pričom ide o jeden z najvzácnejších organov na Slovensku a je nutné jeho komplexné zreštaurovanie. V oratóriu bola v roku 1972 zriadená Pamätná izba Hugolína Gavloviča. Súčasťou je aj krypta Gavloviča, kde je pochovaný. Na nádvorí stojí socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. V druhej polovici 17. storočia sa dobudoval kláštor, ktorý sa vyznačoval veľkou jednoduchosťou po stavebnej i ornamentálnej stránke. Osadenstvo františkánskych kláštorov zväčša tvorili pátri a frátri. Pátri boli vysvätení kňazi a pôsobili ako kazatelia, správcovia fár, učili v školách, prípadne sa venovali misijnej činnosti. 
Frátri neboli kňazmi, ale zložili potrebný kláštorný sľub. Venovalil sa predovšetkým fyzickej práci a hospodárskej činnosti ako remeselníci, kuchári, krajčíri a vykonávali aj zbieranie milodarov. V rok 1950 došlo k postupnej likvidácii kláštorov všetkých druhov. Likvidáciu viedli bezpečnostné orgány za asistencie vojska a ľudovej milície. Budova kláštora tak bola prechodne určená pre robotníkov ako ubytovňa. Kostol dostal do správy miestny rímskokatolícky farský úrad v Pruskom. Okolo roku 1957 bol kláštor zmodernizovaný a upravený na nové využitie ako domov dôchodcov. V nasledujúcom roku bola začatá aj oprava kostola. V súčasnosti slúži bývalý františkánsky kláštor ako domov sociálnych služieb, ktorý patrí pod správu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Nemožno nespomenúť, že v roku 2005 prišlo k podpisu zmluvy medzi obcou Pruské a rehoľou františkánov o postupnej revitalizácii rehole v Pruskom. Zmluva obsahovala aj ospravedlnenie občanov obce za bezprávie, ktoré sa dostalo františkánom počas rušenia reholí. V snahe obnoviť rehoľu bol informovaný aj svätý otec Ján Pavol II., ktorý tejto snahe požehnal v liste starostovi obce dňa 3.1.2004.