Obdobie medzi sviatkom Troch kráľov a Popolcovou alebo tiež Škaredou stredou u nás už tradične patrí dobrej zábave, ľudovým veseliciam a hojnosti jedla aj pitia. Fašiangy poznali už naši predkovia na Veľkej Morave, ktorí však mali pre toto obdobie výstižnejšie pomenovanie „mjasopust“ – koniec jedenia mäsa pred Veľkým pôstom. Hoci sa u nás časom udomácnil názov nemeckého pôvodu fašiangy, podstata tzv. mjasopustu ostala zachovaná. Bol to čas veselíc, svadieb a zabíjačiek, príprava na príchod jari a zároveň akési 
prechodné obdobie medzi vážnymi Vianočnými sviatkami a najdlhším pôstom v roku, ktorý vrcholí Veľkou nocou. Polia boli zamrznuté, komory plné a to bolo pre chudobného sedliaka dostatočným dôvodom pre radosť. Počas fašiangov už tradične panovala uvoľnená atmosféra, a zatiaľ čo sa mladí aj starí veselili, gazdinky doma piekli mäso, varili huspeninu, alebo vysmážali šišky a fánky. Veď sa tradovalo, že kto sa na fašiangy dosýta nenaje bude hladný po celý rok. Zábava vrcholila tri dni pred Škaredou stredou, keď maskovaný sprievod mládencov zvolával chasu na najväčšiu fašiangovú veselicu, ktorá končila v utorok pochovávaním basy. Takto bolo symbolicky ukončené obdobie zábav, aby mohol prísť štyridsaťdňový čas pôstu pred Veľkou nocou.
Dnes sa už možno vytratilo pôvodné čaro a význam fašiangov, no tradície starých otcov a materí v nás žijú stále a hoci sa snažíme byť „modernou spoločnosťou“ nemali by sme zabúdať na odkaz našich predkov. Aj keď ich životy dávno zmazal čas, sú tu stále s nami. Sú s nami v našich menách, našich zvykoch, v našej viere i poverách.
Mgr. Michal Vavro
Obrázky: http://sk.wikipedia.org/wiki/